Maria Valtorta 639.
(Sk 1, 12 — 26)
26. apríl 1947
1 Je pokojný večer. Svetlo sa zľahka vytráca a zo zatiaľ purpurovej oblohy sa utvára jemná ametystová opona. Čoskoro nastane tma, no zatiaľ je ešte vidno a toto slabé večerné svetlo je po toľkej slnečnej páľave príjemné.
Rozľahlý dvor domu večeradla medzi bielymi múrmi domu je plný ľudí, ako bol večer po vzkriesení. A z tohto zhromaždenia ľudí sa vznáša harmonický šepot modlitieb, zavše prerušený meditatívnymi prestávkami.
Keďže sa svetlo v uzavretom dvore medzi vysokými múrmi domu vytráca čoraz viac, niektorí prinesú lampy a položia ich na stôl, pri ktorom sa zišli apoštoli: v strede Peter, vedľa neho Jakub Alfejov a Ján, potom ďalší.
Blikotajúce svetlo plamienkov osvetľuje zospodu tváre apoštolov, zdôrazňuje ich rysy a odhaľuje ich výraz: sústredenú Petrovu tvár, napätú v úsilí dôstojne vykonávať tieto prvé úlohy jeho kňazskej služby; asketickú miernosť tváre Jakuba Alfejovho; pokojnú a zasnenú Jánovu tvár, po jeho boku zadumanú tvár Bartolomeja a za ním životom prekypujúcu tvár Tomáša, následne Ondrejovu, zahalenú jeho pokorou, ktorá ho vedie stáť mierne skloneného s privretými očami, akoby hovoril „ja nie som hoden". Vedľa neho je Matúš, s lakťom spočívajúcim na dlani druhej ruky a s lícom opretým o podopretú ruku; a potom Jakub Alfejov, Tadeáš s veliteľskou tvárou a pohľadom, ktorý farbou i výrazom tak nápadne pripomína Ježišov pohľad — pohľad ozajstného podmaniteľa zástupov.
Aj teraz udržuje zhromaždenie v tichosti ohňom svojich očí väčšmi než by dokázali všetci ostatní dohromady; a predsa z jeho prirodzenej kráľovskej impozantnosti možno badať, ako sa vynára pocit skrúšenosti srdca, osobitne, keď na neho pripadne, aby začal modlitbu. Keď prednáša žalm: „Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť. Prečo majú hovoriť pohania: ,Kdeže je ten ich Boh?' "
* Pozri ž 115, 1 - 2.*
modlí sa skutočne s dušou klaňajúcou sa tomu, ktorý ho vyvolil, a v jeho hlase vibruje najsilnejší cit jeho vnútra; i on celou svojou modlitbou vyjadruje: „Nie som hoden slúžiť tebe, takému dokonalému."
Filip, po jeho boku, s tvárou už poznačenou rokmi, hoci stále v mužnom veku, akoby rozjímal o výjave známom iba jemu, je vážny, máličko sklonený, s rukami pritisnutými na líca... kým Horlivec hľadí do výšky a do diaľky, a vnútorný úsmev mu skrášľuje nie peknú, avšak jeho strohou urodzenosťou príťažlivú tvár. Jakub Zebedejov, chvejúci sa vo svojej impulzívnosti, vyslovuje svoje modlitby, akoby ešte stále hovoril s milovaným Učiteľom, tak prudko sa rinie 12. žalm z jeho zapáleného ducha. Ukončia dlhým a prekrásnym 118. žalmom,
* V Novej Vulgáte Ž 13 až 119. *
z ktorého každý prednesie po strofe, pričom sa vystriedajú dvakrát, aby zarecitovali všetky strofy.
2 Na to sa všetci pohrúžia do ticha, kým Peter, predtým sediaci, vstane akoby na podnet vnuknutia a s roztvoreným náručím, ako to robil Pán, vrúcne sa modlí: „Zošli nám svojho Ducha, ó, Pane, aby sme mohli vidieť v jeho svetle."
„Marana tha," odpovedia všetci.
Peter sa pohrúži do vrúcnej a tichej modlitby, no viac ako modlitba je to počúvanie či očakávanie slov svetla... Potom opäť zodvihne hlavu a znova roztvorí ramená predtým skrížené na hrudi. Keďže v porovnaní s ostatnými je nízky vzrastom, postaví sa na stoličku, aby ovládol malý zástup zhromaždený na dvore a aby ho všetci videli. Všetci pochopili, že im má čosi povedať, sú ticho a pozorne na neho hľadia.
3 „Bratia moji, muselo sa splniť Písmo, kde predpovedal Duch Svätý ústami Dávida
* Pozri Ž 41, 10.*
o Judášovi, ktorý bol vodcom tých, čo zajali nášho požehnaného Pána a Učiteľa, Ježiša.
On, Judáš, patril do nášho počtu a dostal podiel na tej istej službe. Avšak vyvolenie sa zmenilo pre neho na skazu, lebo doňho mnohými cestami vošiel Satan a urobil z Ježišovho apoštola zradcu svojho Pána. Nazdával sa, že ho porazí, bude sa tešiť a pomstí sa takto Svätému, ktorý sklamal nečisté nádeje jeho srdca, plného každej žiadostivosti. No práve vtedy, keď sa domnieval, že bude víťaz a bude sa tešiť, pochopil, že človek, ktorý sa stal otrokom Satana, tela a sveta, nevíťazí, ale naopak, hltá prach ako porazený. A spoznal, že chuť pokrmu, predkladaného človekom a Satanom, je veľmi trpká a celkom odlišná od obyčajného chutného chleba, ktorý dáva Boh svojim deťom. A vtedy spoznal zúfalstvo a znenávidel celý svet po tom, čo už nenávidel Boha, a preklial všetko, čo mu svet dal. Vzal si život tak, že sa obesil na olivovníku v olivovom sade, ktorý nadobudol za svoju neprávosť, a v deň, keď Kristus slávne vstal z mŕtvych, jeho prehnité a už červivé telo puklo, vyšli z neho všetky vnútornosti, rozliali sa po zemi pod olivovníkom a poškvrnili to miesto.
Na Golgote pršala vykupiteľská krv a očistila zem, pretože to bola krv Božieho Syna, ktorý sa kvôli nám stal človekom. Na mieste, ktoré je v blízkosti vrchu Zlej Rady, nie krv ani slzy náležitých výčitiek, ale špina rozkladajúcich sa vnútorností dopadala na prach. Lebo žiadna iná krv sa nemohla zmiešať s najsvätejšou krvou v tých dňoch očisty, keď nás Baránok obmýval svojou krvou, a ani zem, ktorá vpíjala krv Božieho Syna, už vonkoncom nemohla zároveň vstrebať aj krv Satanovho syna.
Táto skutočnosť je dobre známa. A tiež sa vie, že Judáš vo svojej zúrivosti zatratenca priniesol peniaze z hanebného obchodu do chrámu a hodil ich, nečisté, do tváre veľkňaza. A vie sa, že za tieto peniaze, vzaté z chrámovej pokladnice, ktoré tam však už nemohli vrátiť, lebo boli cenou krvi, veľkňazi a starší po vzájomnej porade kúpili Hrnčiarovo pole, tak ako predpovedali proroctvá,
* Pozri Jer 32,6- 10; Zach 11, 12- 13. *
ktoré dokonca udali jeho cenu. A to miesto prejde do dejín stáročí pod menom Akeldamach.
Týmto bolo o Judášovi povedané všetko a nech sa spomedzi nás vytratí čo len spomienka na jeho tvár, avšak majme na mysli cesty, po ktorých on, Pánom povolaný do nebeského kráľovstva, zostupoval, až sa stal kniežaťom v kráľovstve večných temnôt, aby sme na ne nerozumne nevykročili i my a nestali sa tak druhými Judášmi pre Slovo, ktoré nám Boh zveril a ktoré je stále Kristom, Učiteľom medzi nami.
4 Lebo v Knihe Žalmov je napísané: ,Jeho príbytok nech spustne a nech niet nikoho, kto by v ňom býval,' a: ,Jeho úrad nech prevezme iný.'
* Porov. Ž 69, 26; 109, 8.*
Treba teda, aby sa z týchto mužov, čo boli s nami celý čas, keď medzi nami žil Pán Ježiš, odchádzal a prichádzal, od Jánovho krstu až do dňa, keď bol od nás vzatý do neba, aby sa jeden z nich stal s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania. A treba to urobiť rýchlo, aby bol s nami pri krste ohňom, o ktorom nám hovoril Pán, aby aj on, ktorý neprijal Ducha Svätého od najsvätejšieho Učiteľa, ho prijal priamo od Boha a bol ním posvätený a osvietený, a dostal čnosti, ktoré dostaneme my, a mohol súdiť a odpúšťať a robiť to, čo budeme robiť my, a aby jeho skutky boli platné a sväté.
Ja by som navrhoval vybrať ho spomedzi najvernejších z verných učeníkov, z tých, ktorí už za neho trpeli a zostali mu verní aj vtedy, keď ho svet nepoznal. Mnohí z nich k nám prichádzajú od Jána, predchodcu Mesiáša, duše roky formované pre Božiu službu. Pánovi boli veľmi drahí a najdrahší spomedzi nich bol Izák, ktorý tak veľa vytrpel pre Dieťa Ježiša. Ako však viete, jeho srdce puklo v noci po nanebovstúpení Pána. Nesmúťme za ním. Veď sa pripojil k svojmu Pánovi. To bola jediná túžba jeho srdca... Aj našich sŕdc... My však musíme znášať svoje utrpenie. Izák si ho už odtrpel.
Navrhnite teda niekoho z nich, aby sme mohli vyvoliť dvanásteho apoštola podľa zvyklostí nášho ľudu tak, že v prípade nutnosti ponecháme moc najvyššiemu Pánovi, aby ho ukázal on, ktorý vie."
5 Radia sa medzi sebou. Neprejde veľa času, keď najvýznamnejší učeníci (spomedzi tých, čo nie sú pastieri), v spoločnej zhode s desiatimi apoštolmi oznámia Petrovi, že navrhujú Jozefa, syna Jozefa Sabovho, aby si vyvolením jeho syna, verného učeníka, uctili otca, mučeníka pre Krista, a Mateja z tých istých dôvodov ako Jozefa a navyše, aby vzdali úctu aj jeho prvému učiteľovi: Jánovi.
Peter prijal ich návrh a nato nechajú obidvoch pristúpiť pred stôl. Modlia sa s vystretými rukami vo zvyčajnom židovskom postoji: „Najvyšší Pane, Otec, Syn a Duch Svätý, jediný a trojjediný Boh, ty poznáš srdcia všetkých ľudí; ukáž, ktorého z týchto dvoch si si vyvolil, aby zaujal miesto v tejto službe a apoštoláte, ktorým sa Judáš spreneveril, aby odišiel na svoje miesto"
„Marana tha," odpovedajú zborovo.
Keďže nemajú kocky alebo čosi iné, čím by mohli hodiť lós, a nechcú na to použiť peniaze, vezmú zopár kamienkov, ktoré našli na dvore, zopár obyčajných drobných kamienkov, rovnaký počet bielych i tmavých, biele určia pre Mateja a zvyšné pre Jozefa. Vložia ich do mešca, ktorý najprv vyprázdnili, potrasú ním a predložia ho Petrovi, ktorý nad ním urobí gesto požehnania, modlí sa a vsunie doň ruku. S očami pozdvihnutými k nebu, teraz posypanému hviezdami ako kvetmi, vytiahne jeden kamienok: biely ako sneh.
6 Pán určil Mateja za nástupcu Judáša.
Peter prejde pred stôl a objíme Mateja, „aby ho pripodobnil sebe", povie. Aj ostatní desiati zopakujú toto gesto a malý zástup radostne prevoláva.
Peter, keď sa vrátil na svoje miesto, drží za ruku vyvoleného, ktorého má po boku — takto sa teraz Peter ocitne medzi Matejom a Jakubom Alfejovým —, a povie: „Poď na miesto, ktoré ti vyhradil Boh, a svojou spravodlivosťou odstráň spomienku na Judáša. Pomáhaj nám, tvojim bratom, plniť skutky, ktorými nás poveril najsvätejší Ježiš. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je vždy s tebou." Obráti sa k všetkým a prepustí ich...
Kým sa učeníci pomaly vytrácajú vedľajším východom, apoštoli vojdú do domu a privedú Mateja k Márii, ktorá je vo svojej izbe pohrúžená do modlitby, aby nový apoštol prijal slovo na uvítanie a vyvolenie aj od Božej Matky.