Dr. Jozef Tiso, prvý slovenský prezident. 15. apríla 1947 bol tzv. Národným súdom odsúdený na trest smrti a dňa 18. apríla 1947 na nádvorí Justičného paláca v Bratislave popravený. Msgr. Jozef Tiso o sebe napísal:
„Chystal som sa za kňaza a nie za politika. Sem smerovalo moje štúdium a moja sebavýchova. Ako kňaz chcel som slúžiť Bohu, Cirkvi a národu, z ktorého som sa zrodil a medzi ktorým mám uplatňovať svoje kňazské povolanie. Zásady: za Boha, za národ, s ľudom a pre ľud, neboli teda len heslom, neskoršie nadobudnutým, odpočúvaným, osvojeným, ale vždy a všade platným pravidlom. Len takto sa mohlo prísť i k tomu najvyššiemu cieľu: ͵Sláva Božia a potom blaho ľudu.ʹ
***
Pre mňa je zaujímavá resp. nepochopiteľná jedna vec. V rokoch 1939 -1945 bolo na Slovensku evidovaných 200 000 členov Hlinkovej gardy - teda skoro 1 desatina z vtedajších 2 500 00 obyvtaeľov Slovenska. Kde bolo týchto 200 000 "gardistov" počas nespravodlivého súdu s dr. Jozefom Tisoom a jeho popravy? Keď tesne predtým boli schopní potláčať SNP spolu s Nemcami? Zrejme už väčšina z nich bola v KSČ a ŠtB. A toto je prekliatie Slovenska, ktoré sa prelieva aj do týchto našich dní.