Svätý B E R T O L D...-vojak,križiak,pustovník,zakladateľ rádu Karmelitánov -sviatok 29.marec

Svätý Bertold z Kalábrie (z Limoges), pustovník-sviatok 29.marec

Z vojaka,križiaka...pustovník,svätec zakladateľ slávneho starobylého mníšskeho rádu Karmelitánov...Taký bol svätý Bertold s pohnutým,búrlivým životom...Pochádzal z južného Francúzska,narodil sa okolo r.1100...Ako mladík sa pridal do križiackej výpravy do Svätej Zeme,aby ju križiaci oslobodili spod vlády Turkov-mohamedánov...Bol udatným,chrabrým vojakom...ale boje,zabíjanie,vraždenie hlboko zasiahlo jeho citlivú dušu...Pri meste Antiochii,keď sa v noci modlil,odišiel ďalej od tábora,aby sa tam mohol nerušene modliť...Tu sa nad ním zablýsklo...noc sa rozostupila a v žiarivom,magickom svetle stál pred ním Ježiš...ukázal mu svoje rany a vyzval ho,aby zanechal vojnu a oddal sa službe Jemu...a tak zasvätil celý svoj zvyšný život...Pohnutý,dojatý vojak Bertold prisahal vernosť Bohu a Kristovi a sľub,že už bude len a len Kristov vojak...Bertold odišiel z vojska a vydal sa do pustatín Hory Karmel v Izraeli,kde kedysi pred 1500 rokmi žil aj slávny starozákonný prorok Eliáš...tu si našiel a vystavil malú chyžku a žil tu v modlitbách a rozjímaní len s Bohom...Tu sú základy slávneho rád Karmelitánov...tu sa k nemu pripojili niektorí mladí vojaci-križiaci,ktorí mali rovnaké túžby a tak tu vznikla malá komunita pustovníkov...Pracovali na svojich malých políčkach a náplňou im bola modlitba a rozjímania s Bohom...Tu aj Bertold zomrel vo vysokom veku 95 rokov...Po obsadení Palestíny Turkami-mohamedánmi museli zbožní pustovníci újsť do Európy a zakladali nové kláštory vzoru Karmelu...

A tak z udatného vojaka križiaka sa stal svätý Bertold...

Svätý Bertold , známy aj ako Bertold Kalabrijský , sa narodil v meste Limoges v juhozápadnom Francúzsku . Pridal ku krížovej výprave do Svätej zeme a bol v Antiochii počas obliehania Saracenmi . Tam sa mu zjavil Ježiš . Približne roku 1155 prišiel na horu Karmel , kde postavil malú kaplnku, a kde žil spoločne s malou komunitou podľa odkazu proroka Eliáša , ktorý tu podľa tradície žil. Tejto komunite sa prikladá založenie rádu karmelitánov . Bertold zomrel približne v roku 1195.

Jeho katolícky sviatok pripadá na 29. marca

Berthold z Kalábrie ( francúzsky : Berthold de Malifaye ; latinsky : Bertoldus Calabriensis ; zomrel 1195) bol kalábrijský križiak a svätec , ktorý založil pustovnícku kolóniu na hore Karmel v roku 1185. Do karmelitánskej literatúry sa dostal okolo 15. storočia ako svätý Berthold z hory Karmel a hovorí sa, že bol generálom rádu pred Brocardom .

Berthold bol synom grófa z Limoges a narodil sa v Malifaye v juhozápadnom Francúzsku. Označenie „Calabrian“ bolo vtedajším názvom pre „západniar“. Berthold bol synovcom Aymerica z Malifaye , latinského patriarchu Antiochie .

Berthold išiel do Svätej zeme ako súčasť križiackych výprav a bol v Antiochii , keď ju obliehali Saracéni . Počas tejto doby sa mu zjavil Pán Ježiš,ukázal svoje rany a volal ho,aby zanechal vojnu a vraždenie a zasvätil život už len Bohu vojakov. V tom čase boli pustovníci zo Západu roztrúsení po celej Palestíne . Niektoré správy hovoria, že v roku 1185 prišiel na horu Karmel, postavil tam malú kaplnku a zhromaždil komunitu pustovníkov, ktorí mali žiť po jeho boku v napodobňovaní proroka Eliáša . Verilo sa, že táto komunita dala vznik Rádu karmelitánov . Berthold prežil svoje dni na hore Karmel, kde vládol komunite, ktorú založil štyridsaťpäť rokov až do svojej smrti v roku 1195.

Tradícia tvrdí, že ho ako vodcu pustovníkov prijal Brocard. Jeho sviatok sa slávi 29. marca.

Sviatok: 29. marec

* okolo 1100 (?) Salignac pri Bordeaux alebo Limoges, Francúzsko
† okolo r. 1195 hora Karmel, Izrael

Sv. Bertold sa považuje za zakladateľa karmelitánskeho rádu. Narodil sa v južnom Francúzsku okolo r. 1100. Na univerzite v Paríži patril medzi najlepších študentov. Bol vysvätený za kňaza. Pridal sa k svojmu bratovi Aymericovi, patriarchovi v Antiochii v Turecku, na križiacku výpravu. Tam mal zjavenie Krista. Na toto zjavenie zareagoval tak, že sa začal horlivo usilovať o duchovný život medzi kresťanskými vojakmi. Okolo r. 1155 sa usadil na hore Karmel v Izraeli, tam, kde podľa tradície žil prorok Eliáš so svojimi žiakmi. Spolu s inými pustovníkmi vytvoril komunitu, ktorá chcela pokračovať v tom, čo začal Eliáš a neskôr mnísi ranného kresťanstva: chceli viesť bohumilý život a zvlášť pestovať kontempláciu v duchu proroka Eliáša. Preto ho karmelitánsky rád označuje ako „dux et Pater“ (vodca a duchovný Otec). Keďže prisťahovalcov zo západu nazývali v tom kraji „z Kalábrie“, toto pomenovanie prischlo aj Bertoldovi. Zomrel okolo roku 1195.

Brocard, jeho nástupca ako predstavený pustovníckej komunity, si v r. 1209 od jeruzalemského patriarchu Alberta vyžiadal uznanie záväzného spoločenstva – rehole. O sedemnásť rokov neskôr (1226) ju potvrdil aj pápež Honorius III. Kvôli vpádu Saracénov sa však mnohí mnísi po r. 1238 vrátili do svojej vlasti na Západ. Tým sa karmelitánska rehoľa rozšírila a rád dosiahol veľký rozmach.

Zdá sa, že svätý Berthold mal súvis so začiatkami karmelitánskeho rádu. Bol príbuzným Aymerica, latinského patriarchu Antiochie, ktorý bol dosadený do Antiochie počas križiackych výprav. V tom čase bolo po Palestíne roztrúsených množstvo pustovníkov zo Západu a Berthold ich zhromaždil, založil komunitu kňazov, ktorí sa usadili na hore Karmel, a stal sa ich prvým predstaveným.

Existuje legenda, že sa narodil v Limoges vo Francúzsku, študoval v Paríži a bol tam vysvätený za kňaza. Podľa legendy sprevádzal Aymerica na križiackych výpravách a ocitol sa v Antiochii, keď ju obliehali Saracéni. Kresťania v Antiochii sa na jeho naliehanie obrátili k modlitbe a pokániu a mesto bolo vyslobodené.

S istotou je známe, že svätý Berthold riadil stavbu kláštora a kostola na hore Karmel a kostol zasvätil na počesť proroka Eliáša, ktorý tam porazil Baalových kňazov a videl videnie oblaku nad morom. more. Potvrdzuje to list Petra Emiliana anglickému kráľovi Eduardovi I. z roku 1282.

Berthold prežil svoje dni na hore Karmel, kde vládol komunite, ktorú založil, štyridsaťpäť rokov až do svojej smrti okolo roku 1195. Jeho príklad a spôsob života ovplyvnili začiatky karmelitánskeho rádu, čo viedlo k zostaveniu rádu. Svätý Albert, latinský patriarcha Jeruzalema, okolo roku 1210. Toto pravidlo schválil pápež Honorius III v roku 1226 a práve toto primitívne pravidlo sa považuje za základ Rádu Karmelu.

Zdá sa však, že to bol Berthold, kto ako prvý zorganizoval mníšsky život pustovníkov na hore Karmel a riadil ich až do svojej smrti. St. Brocard, ktorý bol zrejme jeho nástupcom, požiadal Alberta, aby pre nich zostavil pravidlo, ktoré nepochybne kodifikovalo a dokončilo dielo, ktoré začal Berthold.

Karmelitáni (lat. Ordo fratrum Beatae Mariae Virginis de monte Carmelo) – aj tzv. obutí karmelitáni sú mužský rád založený v druhej polovici 12. storočia na hore Karmel v Palestíne.

Rád bol schválený pápežom Honoriom III. v roku 1224. Je zameraný na kontempláciu a šírenie mariánskej úcty. Pred polovicou 13. storočia sa rozšíril v Európe a bol zaradený medzi žobravé rády. V 15. storočí sa reformoval, v dôsledku čoho sa z neho vyčlenili bosí karmelitáni.

Hlavnou činnosťou rádu je modlitba v kláštoroch a darovanie sa Bohu cez zasvätenie sa v reholi. Po ich príchode do Európy sa ich pôvodné kontemplatívne zameranie vplyvom okolností zmenilo na apoštolsko kontemplatívne.

Sestry karmelitánky sa kvôli prísnemu životu v odlúčenosti od sveta v pápežskej klauzúre, pozostávajúcom z modlitby a obety, nazývajú mníškami.

Odev karmelitánov je tmavohnedý a skladá sa z tuniky, čierneho koženého opasku, škapuliara a kapucne (karmelitánky majú od prvých sľubov čierny závoj). Počas nedieľ a sviatkov ho dopĺňa biely plášť s kapucňou.

Svätý

Berthold z hory Karmel

narodený

Limoges, Francúzsko
Zomrel

1195 nášho letopočtu
Uctievaný v

rímskokatolíckej cirkvi
Sviatok

29. marca

Karmel (hebr. כרמל, arab. جبل الكرمل Džabal al-Karmal) je pohorie v Izraeli. Tiahne sa od pobrežia Stredozemného mora na juhovýchod, má dĺžku 23 km, šírku až 10 km a výšku až 546 m.

Názov pohoria je odvodený z hebrejského výrazu „kerem el“, čo znamená „Božia vinica“. Pohorie bolo v minulosti skutočne pokryté vinicami a je známe svojou bujnou vegetáciou, za ktorú vďačí pomerne vysokému množstvu zrážok (v priemere 500-600 mm ročne). Priemerná teplota v oblasti sa pohybuje okolo 19 °C, priemerná vlhkosť je na úrovni 69%. Medzi rastlinné druhy, ktoré sa na Karmeli vyskytujú, patrí napr. rohovník obyčajný, borovica halepská a dub Quercus calliprinos. Z fauny tu žije srnec lesný, daniel škvrnitý, výr skalný a sup bielohlavý. V roku 1996 bolo pohorie vyhlásené za prírodnú rezerváciu UNESCO.

Na pohorí sa rozkladá časť mesta Hajfa a ďalšie menšie mestá, ako napr. Nešer, Tirat ha-Karmel a Zichron Ja'akov.

Dejiny

Hora Karmel sa spomína už v hebrejskej Biblii. Práve tu sa uskutočnil zápas proroka Eliáša s uctievačmi Baala, ktorý sa skončil Eliášovým víťazstvom.

Hovorí sa aj o zjaveniach Panny Márie Karmelskej aj o škapuliari.

Na Karmeli založil v 12. storočí istý pútnik alebo križiak Berthold († po 1185) kontemplatívnu katolícku rehoľu karmelitánov. Rehoľa sa postupne rozrástla a dnes je jednou z najväčších katolíckych reholí vôbec. Karmelitánska konštitúcia z roku 1281 sa priamo odvoláva na eliášovskú tradíciu na Karmeli:

„Od tých čias, keď proroci Eliáš a Elizeus zbožne prebývali na hore Karmel, svätí otcovia Starého i Nového zákona (...) bez prestania žili chvályhodným spôsobom života vo svätom pokání pri Eliášovom prameni.“

Archeologické nálezy prítomnosť židovských pustovníkov na mieste nepotvrdili.

Počas prvej svetovej vojny hral Karmel dôležitú strategickú úlohu: pri priesmyku karmelským hrebeňom naproti Jezraelskému údoliu sa odohrala Bitka pri Meggide. Táto bitka spôsobila obrat vo vojne s Osmanskou ríšou. Britov v nej viedol generál Edmund Allenby.

Podľa novozákonnej knihy Zjavenia svätého Jána sa pri Meggide odohrá eschatologická bitka Armagedon.

Na hore Karmel sa nachádza aj medzinárodné bahájske centrum s telesnými pozostatkami Bába a Bahá’u’lláha.

Hora Karmel