Prečo Boh stvoril dušu, o ktorej vie, že bude zatratená?
V Katechizme katolíckej Cirkvi nachádzame takúto pasáž: „Boh nikoho nepredurčuje na to, aby šiel do pekla; to predpokladá dobrovoľné odvrátenie sa od Boha (smrteľný hriech) a zotrvanie v tomto odvrátení až do konca. PEKLO EXISTUJE! PEKLO-NEBO-OCISTEC
Cirkev v eucharistickej liturgii a v každodenných modlitbách svojich veriacich úpenlivo prosí o milosrdenstvo Boha, ktorý nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie.“ (2 Pt 2, 9 & KKC 1037).
Pater Pio hovorí: “Démoni sa “inkarnovali” do detí, mladých, zrelých i starých ľudí.” “Hlupák považuje za falošné všetko, čo nie je schopný pochopiť”, povedal svätý Tomáš Akvinský. Chcete, aby som vám povedal, čo Páter Pio pred smrťou povedal manželke maršala z Velletri, vedúcej modlitebnej skupiny v tomto meste? Sama mi povedala toto: „Dcéra moja, nečuduj sa tomu, čo dnes vidíš; peklo je prázdne, pretože všetci démoni sa inkarnovali do detí, do mladých, do zrelých i do starcov!” Preto sa ocitáme tvárou v tvár satanskej moci, ktorá bola uvoľnená na zemi. Počas exorcizmu nás bolo sedem kňazov, pýtali sme sa diabla, aká je najsilnejšia modlitba. Odpovedal: „Ruženec. Keby nebolo “hentej” (Madony), už by som všetkých zničil!” Toto je nenávisť, ktorú má Satan voči ľudskej rase, keby nebolo ruženca... Táto nenávisť sa odohráva dnes. Páter Pio povedal: "Je toľko démonov, taký veľký počet démonov nám dominuje, že keby nadobudli hmotnú podobu veľkú čo len ako oko ihly, zatemnili by slnko." Peklo je na zemi, pretože diabol má v pláne priviesť do pekla čo najviac duší. Pri inom exorcizme mi diabol povedal: „Poď so mnou a ja ti dám všetky radosti.” Tak som sa ho spýtal: "Prečo sa snažíš?" "Je to moja práca," znela odpoveď!" Don Attilio Negrisolo, exorcista, duchovný syn Pátra Pia
BOŽÍ PLÁN SO STVORENOU DUŠOU mnohí dobre poznáte, že Boh stvoril človeka, aby mu dal účasť na Svojom blaženom živote, a skrze obetu Svojho Syna Ježiša Krista. Treba povedať – Boh nikoho nepredurčuje na peklo, hoci svojou prozreteľnosťou vie, ako to s tou či onou dušou dopadne.
Dá sa povedať, že Boh, hoci vediac, že duša bude zatratená, stále „riskuje“ a stále „investuje“ lásku do danej duše – poskytuje tejto duši, idúcej do záhuby, hojnosť pomáhajúcich milostí a snaží sa ju priviesť na cestu pokánia Jemu vlastnými spôsobmi. Nikdy by jej neposkytol priestor, aby sa duša mohla vyhovárať, že jej dostatočne nevenoval pozornosť, keďže vedel, že Ho aj tak odmietne.
Takto to nefunguje. Prečo? Boh sa do posledného okamihu ľudského života správa ako Milosrdenstvo. Stále je otvorený a chce pritiahnuť do Svojho náručia všetky stvorené duše.
Preto nikdy, ale naozaj nikdy nepristúpi, vyplývajúc zo Svojej podstaty ako Lásky, k duši ako vopred zatratenej, ale vždy ju prijíma a takpovediac trpezlivo „vyčkáva“ na jej obrátenie, na ktorom sa usiluje sám spolupracovať.
Je to, akoby sa Boh nechcel „do poslednej chvíle“ ľudského života vzdať, akoby sa nechcel – ľudskou terminológiou – zmieriť s rozhodnutím človeka nemilovať Ho. A tak bojuje, pracuje, omilosťuje. Boh sa nezastavi pred ničim aby ťa zachránil. - NESMRTEĽNOSŤ DUŠE A OTÁZKA JEJ NEZRUŠITEĽNOSTI Už vieme, že Boh nechce, aby nejaká duša bola zatratená, avšak ak sa tak už stane, prečo po odpykaní pekelných trestov Boh dušu nezničí, neznivočí?
To, že peklo nie je prázdne, vieme zo zážitkov svätých, ktorí „tam“ boli – z modernej doby poznáme hlavne príklad sv. Faustíny Kowalskej, apoštolky Božieho milosrdenstva, ktorá peklo popísala vo svojom denníčku dosť detailne.
Vo svetle viery naisto – jestvujú zatratené duše. Boh nás stvoril ako jednotu duše a tela. Telo sa síce po hriechu navráti v prach zeme, čakajúc na svoje vzkriesenie na konci vekov. To sú známe veci, netreba o nich rozprávať. Čo si však treba obzvlášť všimnúť, je, že Boh nestvoril človeka pre smrť.
v knihe Genezis sľubuje Mesiáša (Gn 3, 15). Takže ponecháva ľudskej duši atribút nesmrteľnosti a radšej obetuje vlastného Syna, než by mal zrušiť ľudskú nesmrteľnosť. Až tak veľmi nás Pán miluje, bratia a sestry, až do takéhoto extrému zachádza. „Veď Boh tak (tak strašne moc) miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v Neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3, 16)
DIMENZIA ČASU PO TELESNEJ SMRTI A ZATRATENIE iste ste si všimli, že som ale neodpovedal na otázku, prečo Boh neanihiluje dušu po odpykaní pekelných trestov.
Vraveli sme, ako veľmi nás Boh miluje, tak prečo, keď už je duša zatratená, radšej dušu nezničí, než aby ju „vnímal“ ako večne sa trápiacu?
Mnohí v tom vidia veľký problém, ba až rozpor s princípom totalitnej Božej lásky. Aby sme lepšie pochopili túto vec, musíme si všimnúť a dobre pochopiť aspoň v rámci našich možností realitu pekla.
Učenie Cirkvi hovorí: „Náš život sa meria časom, v priebehu ktorého sa meníme, starneme a smrť, ako u všetkých živých tvorov, sa javí ako normálny koniec života. Táto stránka smrti dáva nášmu životu určitú naliehavosť, lebo myšlienka, že sme smrteľní, slúži aj na to, aby nám pripomínala, že na zrealizovanie nášho života máme vymedzený čas.“ (KKC 1007).
A tiež učí: „Smrť je koniec pozemského putovania človeka, času milosti a milosrdenstva, ktorý mu Boh dáva, aby žil svoj pozemský život podľa Božieho plánu a rozhodol o svojom konečnom osude.“ (KKC 1013)
Už sv. Ján Damascénsky vravel, že po smrti nejestvuje také rozvrhnutie času lineárnym spôsobom, ako je tomu tuná na zemi. Čas je len rozmer časopriestorového kontinua, je to charakteristická a relatívna vlastnosť materiálneho sveta.
Preto po smrti človeka končí pre neho čas určený na rozhodovanie medzi Bohom a „nebohom“ – je možné povedať, že sa zakonzervuje postoj hriešnej duše a ona už nikdy nezmení z dôvodu absencie časovej línie svoje rozhodnutie nemilovať Boha.
Jej rozhodnutie je po smrti definitívne. Napriek tomu si nemyslím, že večnosť nezahŕňa časovú dimenziu vo všeobecnosti, pretože učenie Cirkvi predsa hovorí, že padlí anjeli zhrešili v nebi.
To znamená mimo nami chápaného časopriestoru. „Zhrešili“ je dokonavé sloveso, ktoré svojim vidom predpokladá, že jeden čas anjel bol dobrý, iný čas zas došlo k zmene a anjel zhrešil.
V bode 393 Katechizmus vraví: „Anjelom nemôže byť ich hriech odpustený pre neodvolateľnú povahu ich voľby, a nie pre nedostatok nekonečného Božieho milosrdenstva.“
Podobne aj voľba nesmrteľnej duše odpútanej od tela už nemá priestor pre pokánie, čas rozhodovania sa skončil a ona sama už nedokáže ľutovať. Nechce ľutovať.
Tu by bolo dobré pochopiť presne, ako funguje časový rozmer pre duše mimo materiálneho sveta, ale o tom učenie Cirkvi veľa nehovorí. Z kresťanskeho hľadiska môžeme iba povedať, že každopádne je v pekle čas inak rozvrhnutý a napĺňa inú funkciu, než sťaby priestor pre úmyselné činy, rozhodnutia či ľútosti.
DODATOK Otázkou však zostáva: „Pane, ale prečo navždy sa trápiť?“ Ľudia (ako aj ja) často aplikujú na Boha antropické výrazové prostriedky – hovoria o Ňom, že je smutný, že zápasí, že sa hnevá, že trpí a podobne. Niekedy je to vhodné, lebo veď nedokážeme vyjsť zo svojho jazyka a zo svojej lingvistickej obmedzenosti. Avšak s podobným problémom sa stretávame aj pri uvažovaní o živote po smrti – hovoríme, že tam budeme robiť to a ono, že čo ak v pekle oľutujem svoje činy a podobne. Večnosť si však vyžaduje úplne iné myslenie, a síce z už spomínaného dôvodu absencie lineárnej časovej dimenzie. Ak toto neuvážime, potom nás zamyslenie privedie k takým hlúpostiam ako napríklad, že v nebi bude nuda, alebo že v pekle budem navždy trpieť. Slovko „navždy“ je časového charakteru a je výrazom nikde sa nekončiacej časovej línie. Ale ako môžeme navždy trpieť, keď žiadna časová línia nebude?
Chcem tým povedať jednoduchú myšlienku, že zatratená duša si vlastne nikdy dostatočne neodtrpí svoje pekelné tresty, pretože nebudú rozvrhnuté v časovom slede.
Oheň Božieho hnevu bude prenikať dušu akosi večne, ale nie v zmysle lineárnom, ale v zmysle zakonzervovanom.
Treba tiež dodať, že zatratená duša je extrémna záležitosť. Pán Ježiš síce hovorí, že je mnoho tých, ktorí idú širokou bránou do záhuby (porov. Mt 7, 13), ale i tak je zatratená duša extrémny prípad, pretože Boh, ako som už písal, vrchovate nechce, aby niekto „zahynul“, obzvlášť ak Ho tá duša má rada a verí v Neho. (... aby nezahynul nik, kto v Neho verí... Jn 3, 16) Boh skúma ľudské srdce (porov. Rim 8, 27) a vidí všetko tak, ako to je. Vidí do hĺbky našej osobnosti a pozná všetky motívy, hriechy, dobré skutky i hĺbku a úprimnosť našej lásky. Len On jediný je skutočne svätý (porov. Lk 18, 19), a preto len Jemu patrí právo súdiť ľudské srdcia. A Cirkev učí: „Zomrieť v smrteľnom hriechu, ak sme ho neoľutovali a ak sme nedosiahli Božiu milosrdnú lásku, znamená zostať navždy odlúčenými od Boha vinou našej slobodnej voľby.“ (KKC 1033). To znamená, že aj človek v smrteľnom hriechu, oľutujúc svoje činy, môže dokonca aj v krajnom prípade bez sviatosti zmierenia prejsť úzkou bránou do nebeskej blaženosti.
Preto môžeme byť optimistami, keďže kľúčovou nie je sviatosť zmierenia, ale uprimná ľútosť. sv. Jan Bosco; veľa duši ide do pekla preto že sa nespovedá, ale oveľa viac preto že sa zle spovedá.
Boh zachraňuje duše aj takých ľudí, o ktorých by sme nikdy nepovedali, že by mohli byť v nebi. Skutočne. Boh je extrémista, extrémne milosrdný...
Ak napriek tomu človek do poslednej chvíle odmieta oľutovať, je to jej vlastné iracionálne a tragické rozhodnutie. Boh takúto nesmrteľnú dušu neznivočí, lebo radšej Syna obetoval, než aby obetoval ľudskú nesmrteľnosť. Ale vytrhne dušu z lineárneho času a bude rešpektovať jej rozhodnutie „nespojiť sa“ s Ním.
Dôsledky sú tragickejšie vari ešte väčšmi pre Boha, než pre zatratenú dušu. Ježiš sv. Faustíne: Ak vás nepresvedčí o mojej láske moja smrť, čo vás presvedčí? Často zraňujú moju dušu smrteľne, vtedy ma už nikto nepoteší. Používajú moje milosti na to, aby ma urážali. Sú duše, ktoré pohŕdajú mojimi milosťami a všetkými dôkazmi mojej lásky. Nechcú počuť moje volanie, ale idú do pekelnej priepasti. Táto strata duší ma ponára do smrteľného smútku. Tu duši nemôžem nijako pomôcť, hoci som Boh, lebo ona mnou pohŕda. Má slobodnú vôľu, môže mnou pohŕdať alebo ma milovať. Ty, správkyňa môjho milosrdenstva, hovor celému svetu o mojej dobrote. Tak potešíš moje srdce. Viac tu: webnode.sk/svata-faustina/
Ježiš sv. Faustíne Moje milosrdenstvo je tak veľké, že cez celú večnosť nepochopí ho žiadny rozum: ani ľudský, a ani anjelský. Všetko, čo jestvuje, vyšlo z vnútorného milosrdenstva. Každá duša, ktorá sa mi odovzdá, bude cez celú večnosť žiť z mojej lásky a milosrdenstva. Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát. Sv. Faustína
Vyjadrené ľudskou rečou – Boha to ešte viac trápi a bolí, že krv Jeho Syna sa za danú dušu vyliala zbytočne, než trápi zatratenú dušu absencia Boha a nespokojnosť jej srdca v pekle.
Znivočiť túto dušu by sa však rovnalo popretiu celého mesiánskeho pôsobenia Boha v dejinách. Prečo? Opakujem sa – Boh radšej obetoval Svojho Syna, než aby zrušil nesmrteľnosť ľudskej duše. To len svedčí o Jeho neuveriteľnej láske voči nám ľuďom.
Takže trpí duša v pekle vlastne kvôli Božej láske? Paradoxne áno, ale iba v tom zmysle, že ju nechce z lásky znivočiť. O to je tragickejšie, že tento človek povie takémuto láskavému a milosrdnému Bohu „nie“ – tam je skutočný dôvod jeho utrpenia, vlastné neoľutované hriechy.
Keď niekto úprimne hriechy a vykoná si sv. spoveď, odpúšťa sa mu smrteľný hriech a večný trest, teda peklo. Ale časný trest pri sv. spovedi ostáva. Prečo? Zostáva istý dlh voči Božskej spravodlivosti, ktorý sa musí zadosťučiniť. Splatiť tu na zemi alebo (v očistci) záleží od toho ako ľutujeme hriech. Napr. ak mi dá kňaz za pokutu pomodliť sa jeden zdravas, prečo by sme sa nemohli pomodliť aj 3 zdravasy? Taktiež chrániť sa miestam a osobám pri ktorých vieme že ľahko zhrešíme. Aby mohol byť splatený tu, kajúcnik od svojho spovedníka dostáva to, čo sa nazýva „pokánie“ alebo „pokuta“, zvyčajne vo forme modlitieb, alebo skutkov, ktoré má vykonať. Zadosťučinenie: Je to pokánie a nazýva zadosťučinením, definované slovami sv. Tomáša: „Splátka časného trestu za hriešny skutok spáchaný proti Bohu. Je to úkon spravodlivosti, pri ktorom je potrebné ujmu na Božej cti, nakoľko je toho hriešnik schopný, odčiniť (poena vindicativa); je to tiež preventívny prostriedok, ako zabrániť spáchaniu ďalšieho hriechu (poena medicalis).
Uvádzajú sa jasné príklady zo Svätého písma kedy Boh odpúsťa ale následky za hriech ostávajú: Čím väčšie poznanie, tým je trest väčší. Najvýznamnejším z nich je rozsudok vynesený nad Dávidom: „A Nátan povedal Dávidovi: Pán odstránil tvoj hriech; neumrieš. Avšak, pretože si dal nepriateľom Pánovým príležitosť sa rúhať, preto dieťa, ktoré sa ti narodí, určite zomrie.“ (2 Samuel 12:13, 14; porovnaj Gen 3:17; Num 20:11) Dávidovi bol odpustený hriech a napriek tomu bol potrestaný stratou svojho dieťaťa. Rovnakú pravdu učí aj Svätý Pavol (1 Kor 11:32): „Ale keď sme súdení, Pán nás trestá, aby sme neboli odsúdení spolu s týmto svetom.“ Tu spomenutý trest je dočasným trestom, ale je to trest ku spáse. Boh je maximálne milostivý, ale je aj maximálne spravodlivý a časný trest nám necháva, aby sme si ho vytrpeli. Stáva sa, že niekto má tak veľa trestov za hriechy, že ani celý život by mu už nestačil na ich zmazanie. Čo s takým človekom po smrti, keďže do neba môžu len čistí a svätí? Tu prichádza starostlivá Matka Cirkev, ktorá dostala spolu s kľúčmi od kráľovstva nebeského aj moc udeľovať odpustky. Čo to znamená? Cirkev má nevyčerpateľný poklad zásluh z kajúcich skutkov. Veď sa len rozpomeňme na Pána Ježiša. Jediná kvapka jeho krvi stačila, aby bolo ľudstvo vykúpené a predsa on trpel omnoho viac. Kde sa podeli všetky tieto zásluhy, ktoré neboli potrebné na vykúpenie ľudstva? Sú azda stratené? Nie! Kristus ich zanechal svojej Cirkvi ako poklad. Podobne i svätí a sväté získali mnoho zásluh. Je celkom možné, že dokonca aj zjavne dobrí ľudia, ktorí sa snažia získať úplné odpustky, za celý svoj život neuspejú, lebo sa odmietajú vzdať svojich malých hriechov.
Existuje príbeh svätého Filipa Neri, ktorý zomrel v roku 1595, ktorý hovorí, že keď svätý Filip Neri, kázal v preplnenom kostole o jubilejných odpustkoch, dostal videnie, v ktorom sa dozvedel, že iba dvaja ľudia tieto odpustky skutočne získajú – stará upratovačka a sám svätec. Ale nebojte sa, ak aj nie ste dokonale disponovaný a nemôžete získať úplné odpustky, stále vám ostávajú odpustky čiastočné. Boh je milosrdný a rád odpúšťa tomu kto úprimne ľutuje svoje hriechy a chce ich zadosťučiniť. O ZADOSŤUČINENÍ - O ZADOSTUCINENI
ZNEUŽÍVANIE BOŽIEHO MILOSRDENSTVA Je potrebné pochopiť, že Boh čaká a znáša nás: ale nebude čakať a znášať urážky navždy. Svätý Gregor rozprával , že istý pätročný chlapček bol poslaný do pekla, keď zaklial.
Panna Mária zjavila Božej služobnici Benedikte z Florencie , že isté dvanásťročné dievča bolo odsúsené po spáchaní prvého hriechu. Iný osemročný chlapček , zomrel, po prvom hriechu a jeho duša bola zatratená. V Evanjeliu svätého Matúša ( kapitola 21) je napísané , keď Pán našiel figovník bez ovocia preklial ho : Nech sa na tebe už nikdy neurodí ovocie „ a strom vyschol. A videl som mŕtvych, malých i veľkých, stojacich pred trónom Božím. A otvorily sa knihy, a otvorila sa aj iná kniha, to jest kniha života, a mŕtvi boli súdení podľa toho, čo bolo napísané v knihách, podľa svojich skutkov. Zjavenie Jána 20,12 Svata Faustína hovorí- Videla som, ako vychádzali z nejakej priepasti plnej blata duše malých detí i starších , asi deväťročných
Dnes som bola v priepastiach pekla. Viedol ma anjel. Je to miesto veľkých múk. Jeho územie je veľké. Druhy múk, ktoré som videla: Sv. Faustina.
prvé utrpenie - ktoré vytvára peklo, je strata Boha,
druhé utrpenie - ustavičné výčitky svedomia,
tretie utrpenie - tento osud sa už nikdy nezmení,
štvrtá múka - je oheň, ktorý bude prenikať dušou, ale ju nezničí. Je to strašná múka. Je to oheň čisto duchovný, zapálený Božím hnevom.
Piata múka - je ustavičná tma a strašný dusivý zápach. Hoci je tma, satani a zatratené duše sa navzájom vidia a vidia všetko zlo iných aj svoje.
Šiesta múka - je ustavičná prítomnosť satana,
siedma múka - strašné zúfalstvo, nenávisť voči Bohu, zlorečenia, kliatby, rúhanie. Sú to múky, ktoré všetci odsúdení trpia spolu. Ale to nie je koniec trápenia.
Sú jednotlivé múky pre duše, a to sú múky zmyslov.
Čím ktorá duša hrešila, tým je mučená strašným spôsobom, ktorý sa nedá opísať.
Sú tam strašné jamy, priepasti múk, kde sa jedna múka odlišuje od druhej.
Zomrela by som pri pohlade na tie strašné múky, keby ma nepodopierala Božia všemohúcnosť.
Nech hriešnik vie, že akým zmyslom hreší, takým bude mučený po celú večnosť. Píšem o tom na Boží rozkaz, aby sa žiadna duša nevyhovárala, že pekla niet alebo že tam nikto nebol a nevie, ako tam je.
Ja, sestra Faustína, som bola na Boží príkaz v pekelných priepastiach, aby som mohla hovoriť a svedčiť dušiam, že peklo existuje ! Teraz nemôžem o tom hovoriť, mám príkaz od Boha, aby som to zanechala napísané. Satani prejavovali voči mne veľkú nenávisť, ale na Boží príkaz ma museli poslúchať.
To, čo som napísala, je len slabým tieňom toho, čo som videla. Všimla som si jednu vec: je tam najviac duší, ktoré neverili, že peklo jestvuje. Keď som prišla k sebe, nemohla som sa spamätať zo zdesenia, ako strašne tam duše trpia. Preto sa ešte vrúcnejšie modlím za obrátenie hriešnikov.
Ustavične vzývam Božie milosrdenstvo pre nich. Ó, môj Ježišu, radšej budem do konca sveta zomierať v najväčších mukách, než by som Ťa mala uraziť čo i len najmenším hriechom.
J. M. J. „Dcéra moja, keď cez teba žiadam od ľudí úctu k môjmu milosrdenstvu, tak ty sa musíš prvá vyznačovať dôverou v moje milosrdenstvo. Žiadam od teba skutky milosrdenstva, ktoré majú vyplývať z lásky ku mne. Milosrdenstvo svojim blížnym máš preukazovať vždy a všade, nemôžeš sa tomu vyhýbať ani sa vyhovárať, ani sa od toho oslobodiť.
Milosrdenstvo svojim blížnym môžeš prejavovať trojakým spôsobom: po prvé - skutkom, po druhé - slovom, po tretie - modlitbou. V týchto troch stupňoch je obsiahnutá plnosť milosrdenstva a je viditeľným dôkazom lásky ku mne. Takto duša oslavuje moje milosrdenstvo a vzdáva mu česť.
Áno, Druhá veľkonočná nedeľa je Sviatkom milosrdenstva. Ale musí byť aj skutok. Žiadam úctu k môjmu milosrdenstvu slávnostným oslavovaním tohoto sviatku aj vzdávaním úcty tomu obrazu, ktorý je namaľovaný. Cez tento obraz udelím dušiam veľa milostí, on má pripomínať požiadavky môjho miosrdenstva, lebo aj najsilnejšia viera bez skutkov je márna." Ó, Ježišu môj, Ty sám mi pomáhaj vo všetkom, lebo vidíš, aká som maličká. Spolieham jedine na Tvoju dobrotivosť, Bože. Svätá Veronika Giuliani :: Ježiš Mária
Citát z Písma svatého: 4Tu jsem uslyšel jiný hlas z nebe, který říkal: „Vyjděte z ní, můj lide, abyste neměli účast na jejích hříších a nedostali z jejích ran. 5Neboť její hříchy dosáhly až k nebi a Bůh se rozpomenul na bezpráví, které činila. 6Odplaťte jí, jako i ona odplatila vám; a odplaťte jí dvojnásobně podle jejích skutků! Do číše, kterou namíchala, namíchejte jí dvojnásob; …Viac
Citát z Písma svatého: 4Tu jsem uslyšel jiný hlas z nebe, který říkal: „Vyjděte z ní, můj lide, abyste neměli účast na jejích hříších a nedostali z jejích ran. 5Neboť její hříchy dosáhly až k nebi a Bůh se rozpomenul na bezpráví, které činila. 6Odplaťte jí, jako i ona odplatila vám; a odplaťte jí dvojnásobně podle jejích skutků! Do číše, kterou namíchala, namíchejte jí dvojnásob; 7nakolik oslavila sebe a užila hýření, tolik jí dejte trýzně a žalu. Neboť si ve svém srdci říká: ‚Jsem královna, nejsem vdova a jistě mne nepotká žal.‘ 8Proto v jednom dni přijdou její rány: smrt, žal a hlad, a bude spálena ohněm. Protože silný je Pán Bůh, který ji soudí.“ Zj 18:4-8
Boh dal človeku časť svojej božskej moci a vlastnosti,božský prvok -slobodnú vôľu rozhodovať sa....zvieratá sú vedené inštinktami,nemajú slobodnú vôľu,človek ju má...Jedna dávna múdrosť hovorí...že peklo i očistec stvorila slobodná vôľa človeka...a Boh tú slobodnú vôľu rešpektuje...Boh stvoril človeka a vedel ako to s ním dopadne...Boh je mimo náš čas...nie je tam minulosť ani budúcnosť je …Viac
Boh dal človeku časť svojej božskej moci a vlastnosti,božský prvok -slobodnú vôľu rozhodovať sa....zvieratá sú vedené inštinktami,nemajú slobodnú vôľu,človek ju má...Jedna dávna múdrosť hovorí...že peklo i očistec stvorila slobodná vôľa človeka...a Boh tú slobodnú vôľu rešpektuje...Boh stvoril človeka a vedel ako to s ním dopadne...Boh je mimo náš čas...nie je tam minulosť ani budúcnosť je tam neústalá prítomnosť a cez ňu vidí Boh všetko ,čo my máme ohraničené časom...Ja som,ktorý som....tak sa nám Boh predstavuje...nie je... bol ani budem....Ja som...trvalá prítomnosť...Čas je tá priepasť medzi priamym videním Boha...
Avi liva, ty rozsievač bludov. Ty cituješ diabla a nie písmo. Dáme si znovu biblickú lekciu: odpovedz, bol Ježiš bez hriechu? ( nech všetci vedia, veď podľa tvojích bludov Ježiš vraj potreboval krst, že sa musel znovu narodiť, a že neprišiel v tele) Usvedčený klamár, bojíš sa odpovedať? Odpovedz, bol Ježiš bez hriechu?
Pre doplnenie: pod "Božím Synom" som samozrejme myslel druhú božskú osobu. A keďže Avi Liva a pridružené jehovistky neveria, že niekto taký sa stal človekom, tak potom nie je divu, že ani diabli tomu nemuseli veriť. Lebo výraz Boží synovia sa v Starom zákone občas používal aj na vyvolený ľud, viď napr. Setovi potomci, ktorí si brali za ženy Kainove dcéry (teda skôr jeho prapravnučky) - Gn 6,2…Viac
Pre doplnenie: pod "Božím Synom" som samozrejme myslel druhú božskú osobu. A keďže Avi Liva a pridružené jehovistky neveria, že niekto taký sa stal človekom, tak potom nie je divu, že ani diabli tomu nemuseli veriť. Lebo výraz Boží synovia sa v Starom zákone občas používal aj na vyvolený ľud, viď napr. Setovi potomci, ktorí si brali za ženy Kainove dcéry (teda skôr jeho prapravnučky) - Gn 6,2-4. Alebo v Žalme 82,6-7: I povedal som: „Ste bohmi, všetci ste synmi Najvyššieho. Ale aj vy, ako každý človek, umriete, padnete ako každý velikáš.
Takže ustálený teologický názor podľa nášho samovykladača je, že diabli sú Boží synovia a Ježiš Kristus ním nebol? A Ján Krstiteľ ním bol? A kto z tých všetkých vlastne sám zo seba urobil Božieho syna? Ak mal Ján Krstiteľ moc urobiť Ježiša Božím Synom, potom ním aj sám bol, a teda sám by bol tiež Mesiášom - a podobne zrejme aj ďalší proroci Starého Zákona. Prečo teda ich mučenícka smrť …Viac
Takže ustálený teologický názor podľa nášho samovykladača je, že diabli sú Boží synovia a Ježiš Kristus ním nebol? A Ján Krstiteľ ním bol? A kto z tých všetkých vlastne sám zo seba urobil Božieho syna? Ak mal Ján Krstiteľ moc urobiť Ježiša Božím Synom, potom ním aj sám bol, a teda sám by bol tiež Mesiášom - a podobne zrejme aj ďalší proroci Starého Zákona. Prečo teda ich mučenícka smrť nikdy nebola uznávaná za výkupnú obetu za hriechy ľudu? A prečo Ježišova smrť áno?
Ale ak niekto môže zmeniť status svojho "Božského synovstva", potom aj diabli po páde prestali byť Božími synmi. Synovstvo môžeme brať v dvoch významoch: doslovné (esenciálne) a adoptívne. a) ak ide o esenciálne, potom hypoteticky by diabli síce neprestali byť Božími synmi, ale ani Ježiš ním nemohol začať byť b) ak ide o adoptívne, potom diabli ho stratili, a teda Gn 6,1-2 (alebo jeho vykladač) klame
Ale v Starom zákone sa evidentne v oboch prípadoch jedná o adoptívne synovstvo, avšak Ježiš na viacerých miestach spomína esenciálny charakter svojho synovstva (aj keď mu diabli, farizeji a ich nasledovníci neverili): Vy ste zdola, ja som zhora. Vy ste z tohto sveta, ja nie som z tohto sveta. Jn 8,23 Ježiš im odvetil: „Keby bol vaším otcom Boh, milovali by ste ma, lebo ja som z Boha vyšiel a od neho prichádzam. Neprišiel som sám od seba, ale on ma poslal. Jn 8,42 Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Prv ako bol Abrahám, Ja Som.“ Jn 8,58
A teraz k spomínaným citátom: Mt 3,16 - tu platí to, čo aj neskôr v Jn 12,30 - Ježiš povedal: „Nie kvôli mne zaznel tento hlas, ale kvôli vám.
Jn 3,1-8 - tu Ježiš hovorí o niečom, čo môže byť aplikované na každého kresťana, avšak jedine Ježiš bol (esenciálnym) Božím Synom, ktorý zostúpil z neba: Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. Jn 3,13. A že už predtým bol Božím Synom svedčí sám Ján Krstiteľ (aj to, že Jánov Krst bol iba symbolický): Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden nosiť mu obuv. On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom. ... Ale Ján mu odporoval a hovoril: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ Mt 3,11.14. Vedeli o tom aj prví kresťania (je Avi múdrejší ako oni?): On sa opýtal: „Ako ste teda boli pokrstení?“ Oni odpovedali: „Jánovým krstom.“ Pavol povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša.“ Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša. Sk 19,3-5
Že se nějaká osoba stala člověkem, není formulace biblická. - Gn 2,7: Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. Boh doslova vzal zem - 'adámáh - a človek - ha'adám - sa Božím zásahom stal živou dušou - pričom rozumová duša je esenciálnym prvkom človečenstva. Ale hebrejčinu neovládam, posúvam tak, ako som dostal.
Jób 1,2; 2,1 - tu pod Božími synmi sa v adoptívnom zmysle môžu rozumieť aj anjeli - teda tí, ktorí nepadli - vytrvali v skúške na rozdiel od diablov. Z textu nevyplýva, že Satan má byť rátaný do ich počtu, ale len, že prišiel spolu s nimi. Diabol má vždy snahu sa montovať do dobrého Božieho diela (preto ho niektorí nazývajú opica Božia). Nedal si sa ním zlákať aj Ty pri kvázi-štúdiu Biblie?
Čas je síce spojený s hmotným svetom, ale ešte existuje princíp kauzality (príčina-následok), ktorý je nadradený a platí aj mimo hmotného sveta. Princíp kauzality pripúšťa aj kauzálne oddelené línie, čiže ktorých vzájomná komunikácia (a ovplyvňovanie) je na istých úsekoch nemožná (toto existuje aj ohľadom času vo fyzickom svete, ale len pri pozorovateľoch navzájom veľmi vzdialených - svetelné …Viac
Čas je síce spojený s hmotným svetom, ale ešte existuje princíp kauzality (príčina-následok), ktorý je nadradený a platí aj mimo hmotného sveta. Princíp kauzality pripúšťa aj kauzálne oddelené línie, čiže ktorých vzájomná komunikácia (a ovplyvňovanie) je na istých úsekoch nemožná (toto existuje aj ohľadom času vo fyzickom svete, ale len pri pozorovateľoch navzájom veľmi vzdialených - svetelné roky a pod.). Princíp kauzality nepripúšťa kauzálne slučky (ktoré sú zakázané aj vo fyzickom svete). Napríklad diabli zrejme dopredu nevedeli, že Boží Syn sa stane človekom a obetuje svoj život na vykúpenie ľudí, ale anjelom to pravdepodobne bolo zjavené (pozri Mystické mesto Božie od Márie z Agredy).
Boh sám vie dopredu všetko (naznačuje to princíp unitarity z kvantovej mechaniky), ale nie všetko a každému zjaví, aby tým nenarušil slobodnú vôľu jednotlivých aktérov. Kalvíni si to vysvetlili ako predurčenie, ktoré človek svojou vôľou už nemôže zmeniť, a na základe toho založili kapitalizmus: Si bohatý? Bolo ti predurčené na ostatných zarábať, a do neba pôjdeš aj keby si čo robil. Si chudobný? Tak ti treba, aj tak si nepomôžeš, len makaj na tých šťastnejších a "šikovnejších". Toť aj takzvaný neokonzervativizmus.
už len dodam odpovede z inej strany: Boh stvoril najprv duchovný svet (duchov) a tí kedže su nesmrtelní - podobne ako duše - potom prebývaju v ľudoch, lebo to je Boží Zákon: zákon stanovený medzi Bohom a duchmi Každý duch má rozum a slobodnu vôľu na zaklade čoho sa rozhoduje ako bude žiť a v sulade s Božím plánom jeho život už nikdy neskočí. Tak ako Boh aj duch nikdy neskončí. Ved ich stvoril …Viac
už len dodam odpovede z inej strany: Boh stvoril najprv duchovný svet (duchov) a tí kedže su nesmrtelní - podobne ako duše - potom prebývaju v ľudoch, lebo to je Boží Zákon: zákon stanovený medzi Bohom a duchmi Každý duch má rozum a slobodnu vôľu na zaklade čoho sa rozhoduje ako bude žiť a v sulade s Božím plánom jeho život už nikdy neskočí. Tak ako Boh aj duch nikdy neskončí. Ved ich stvoril na svoj obraz. Preto duch aj ked skončí vo večnom zatratení, nemôže byť uplne zničený. To iste platí aj pre ludí, lebo duch je sučasť človeka Ináč povedané: sám človek sa rozhodol pre večné zatratenie, len si to nechce priznať.
Ako sa spovedať - Ako sa spovedať :: Ježiš Mária
