Česká polícia v noci na nedeľu s okamžitou platnosťou posilnila bezpečnostné opatrenia na verejných miestach pre obavy z možného teroristického útoku. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom informoval český server iDNES.cz. Informáciu potvrdil aj minister vnútra ČR Vít Rakušan, ktorý zdôraznil, že obyvateľom bezprostredné riziko nehrozí.

Podľa iDNES sa hrozba týka útoku na infraštruktúru. Všetci policajti preto prešli do tzv. režimu “teror” na 24 hodín služby až do odvolania.

Viac ako dvadsať štátov v sobotu po dvoch dňoch rokovaní v Kostarike podpísalo deklaráciu “mieru” s cieľom chrániť oceány. Informuje o tom agentúra AFP.

Medzi signatármi paktu je Nemecko, Španielsko, Švédsko, Kanada, Kolumbia, Čile, Izrael, Južná Kórea, ako aj Kostarika a Francúzsko – spoluhostitelia tretej Konferencie OSN o ochrane oceánov, ktorá sa bude konať v júni 2025 vo francúzskom meste Nice.

Dočasného haitského premiéra Garryho Conilleho v sobotu večer hospitalizovali v nemocnici v hlavnom meste Port-au-Prince. Podľa miestnych médií sú dôvodom hospitalizácie ťažkosti s dýchaním, premiér je však v stabilizovanom stave, informovala agentúra Reuters.

Maskovaní útočníci v sobotu v nemeckom meste Karlsruhe napadli dvoch poslancov mestského zastupiteľstva za krajne pravicovú stranu Alternatíva pre Nemecko. Spolu s ďalšou osobou utrpeli ľahké zranenia, ošetrili ich na mieste, potvrdila v sobotu večer polícia, informuje agentúra DPA.

Za najnovším útokom podľa AfD stoja ľavicoví radikáli. Celkovo sa doňho údajne zapojilo až desať ľudí.”Len vďaka odvážnemu zásahu ochranky, ktorá sedela pri vedľajšom stole, sa podarilo zabrániť horšiemu,” uviedla AfD.

Niekoľko hodín po vyslobodení štyroch rukojemníkov izraelskou armádou vyšli znovu do ulíc Tel Avivu desaťtisíce ľudí, ktorí na protivládnom proteste vyzývali na prijatie dohody o prepustení zvyšných zajatcov odvlečených militantmi do Pásma Gazy po vlaňajšom útoku na Izrael.

Ako informovala agentúra DPA, protivládne demonštrácie sa konali aj v ďalších izraelských mestách vrátane Haify a Jeruzalema, kde tisíce protestujúcich požadovali nové voľby a dohodu o rukojemníkoch.

Americký prezident Joe Biden a šéf Elyzejského paláca Emmanuel Macron po sobotňajšom stretnutí v Paríži opäť ubezpečili Ukrajinu, že vo vojne s Ruskom ju budú naďalej podporovať. Obaja prezidenti hovorili aj o situácii na Blízkom východe a ekonomike, informovali agentúry AFP, DPA a Reuters.

Prinajmenšom 210 ľudí zahynulo podľa palestínskeho militantného hnutia Hamas pri izraelských útokoch v utečeneckom tábore Nusajrát v strednej časti Pásma Gazy. Ďalších vyše 400 údajne utrpelo zranenia. Izrael predtým informoval, že z tohto tábora oslobodil v sobotu štyroch rukojemníkov.

Počet Čechov, ktorí sa chystajú investovať peniaze do nehnuteľností v zahraničí, skokovo rastie. V súčasnosti takýto záujem prejavuje iba 5 % investorov, v nasledujúcich dvoch rokoch však už chce nehnuteľnosť v cudzine kúpiť každý piaty. Dôvodom je vysoká cena realít v Česku. Vyplýva to z májového prieskumu spoločnosti Ipsos, podľa ktorej tvoria nehnuteľnosti 34 % zo všetkých investícií.

Starnutie obyvateľstva na Slovensku je už realitou. Počet obyvateľov krajiny klesá, najmä tých vo veku 20 až 64 rokov. Počet starších ľudí naopak rastie. Tento dlhodobý trend zmení zásadným spôsobom aj slovenskú ekonomiku, či už pôjde o verejné financie, trh práce, hypotekárny a realitný trh. Upozorňujú na to ekonomickí analytici.

V máji zbankrotovalo až 937 osôb, čo je najvyšší počet osobných bankrotov v tomto roku. V medziročnom porovnaní ide o pokles o 8,59 %. V porovnaní s aprílom 2024, keď zbankrotovalo 854 dlžníkov, ich bolo v piatom mesiaci tohto roka o 9,72 % viac. Najčastejšie zbankrotovali dlžníci na východnom Slovensku.

Rusko zostáva kľúčovým hráčom vo svetovom obchode aj v čase stupňujúcich sa západných sankcií. Vyhlásil to ruský prezident Vladimir Putin. Približne tri štvrtiny zahraničného obchodu sa teraz uskutočňujú s krajinami, ktoré sú priateľské voči Rusku, povedal Putin na 27. ročníku Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra.

Byrokracia a nové predpisy vážne poškodili vývoz odevov a obuvi zo Spojeného kráľovstva do Európskej únie po brexite. Vývoz klesol zo 7,4 miliardy britských libier (8,69 miliardy eur) v roku 2019, teda pred odchodom z Únie, na 2,7 miliardy libier GBP v roku 2023.

Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová po tohtotýždňovom uvoľnení menovej politiky tlmí očakávania, že ECB bude v blízkej budúcnosti pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb.